Ľubomír Ďurica: Ako ma cibuľoviny "dostali" II.

Väčšina cibuľovín má tak pekné a farebné kvety s ostrými i jemnými farbami a nevšednou stavbou, že vytvárajú svojou dobou kvitnutia hneď po dlhej zime osobité kúzlo na jarných záhonoch. Bez nich by iste jar bola veľmi ochudobnená. Vhodnou skladbou rôznych druhov s odlišnou dobou kvitnutia nás môžu tieto kvety tešiť vonku na záhonoch od konca februára až takmer do konca mája. Medzi tie najskoršie v našich podmienkach radíme (koniec februára a koniec marca): snežienky, bledule, krokusy, kosatčeky, hyancinthely, sasanky, ladoňky, ladoničky, puškýnie, eranthis, cyklamény jarné...).

  Kandík psí zub - erythronium dens-canis

Foto: Mária Hlístová

V apríli postupne vykvitajú ďalšie (už i väčšie cibuľoviny): kandíky, fritilárie, modrence, botanické tulipánky, záhradné tulipány, narcisy, hyacinty, merendery. Záhradné tulipány a narcisy majú pomerne dlhú dobu kvitnutia a a na záhonoch dokvitajú až v polovici mája.

  Fritillaria aurea

Foto: Mária Hlístová

Každý z vymenovaných druhov cibuľovín má ešte medzi sebou množstvo sôrt rôznych tvarov a farieb, ako aj odlišnou dobou kvitnutia. Možno spomenúť napríklad jarný krokus, kde v ponukách holandských firiem bežne býva až dvesto rôznych sôrt všetkých farieb s dobou kvitnutia od polovice februára až do začiatku mája. Použitie jarných cibuľovín je veľmi široké, rôznorodé a rozmanité. Okrem hlavného využitia v záhradách, v parkoch a na skalkách sa mnohé z nich dajú dobre a spoľahlivo rýchliť, a to ako na hrnkove použitie v zime do zimných záhrad a do okien, tak i ako rezané kvety. Rýchlenie v domácich podmienkach je však pomerne náročné. Pokiaľ rýchlime kúpené, špeciálne pripravené (preparované) cibule podľa návodu, nemali by vznikať problémy. Inak by sme museli dodržiavať presne stanovené teplotné a časové režimy a rýchliť len sorty vhodné na rýchlenie. Domáce rýchlenie sa pre náročnosť neodporúča – aj keď sa niekedy môže podariť (hlavne na neskoršie termíny), ale kvalita kvetov je väčšinou podradná.

Botanické tulipány

Foto: Mária Hlístová

Medzi lákadlá pestovania cibuľovín je aj ich pomerná dlhovekosť a odolnosť. U drobných cibuľovín je množstvo sôrt i v našich podmienkach dostatočne odolných a na vhodne zvolenom mieste vydržia i niekoľko rokov bez akejkoľvek starostlivosti  - s burinou sa však bojovať musí! U niektorých cibuľovín je problém, že prinášajú klíčivé semienka, ktoré nám záhony alebo skalku „nechcene“ zaburiňujú. Riešenie: kvety po odkvete ihneď odstrihneme – odstránime. Ak si ich chceme namnožiť, počkáme na dozretie semienok a pred vypadnutím z osemenia ich pozberáme a označíme. Pozor! – s výsadbou ale neotáľame, väčšina pomerne rýchlo stráca klíčivosť! Napríklad u narcisov je klíčivosť je asi len 1 mesiac po zbere, podobne u snežienok, bledulí a ďalších. Zaujímavé tiež je, že takto zasadené semienka vyklíčia až na budúcu jar a zakvitnú až po tri až päť rokoch.