Ľubomír Ďurica: Ako ma cibuľoviny "dostali" I.

Už od školských liet som inklinoval k prírode viac ako moji rovesníci.  Následkom bolo, že som si i na záhradu (vtedy rodičovskú) sem-tam od známych ale aj z prírody niečo priniesol, skúšal, testoval, ale i vyhadzoval a nahrádzal „lepším“. Po mnohých úspechoch a nezdaroch som prešiel skoro celým sortimentom okrasných rastlín – či už letničiek, trvaliek, skalničiek a ozdobných kríkov, hľuznatých a cibuľnatých rastlín.

    V záhrade Ľubomíra Ďuricu

Ale po štúdiách začal tvrdý „pracovný“ profesionálny život, ktorý si ale vyžadoval a tiež ukrajoval množstvo vzácneho času, ktorý sa nedostával, pochopiteľne, náročnejším rastlinám, čo ma samozrejme stresovalo a deprimovalo. A tak nastal čas, aby som tvrdo a nekompromisne urobil „krutú“ sebareflexiu, čoho sa vzdám a čo si ponechám. Po dlhom zvažovaní všetkých „pre a proti“ som musel urobiť rázny rez. Prednosť museli dostať rastliny, ktoré i pri skromnej starostlivosti dokázali svojou krásou nadchnúť a očariť, pritom dokázali prežiť celé mesiace s minimálnou starostlivosťou.

Boli to práve cibuľoviny. Bližšie skúmanie ich životného cyklu poodhalilo ďalšie prekvapenia. Príroda ich vybavila schopnosťou prežiť i v tvrdých podmienkach obdobie „nepohody“ v dormantnom stave. Celá rastlina sa po krátkom, vhodnom vegetatívnom období (cca 3-4 mesiace) dokáže stiahnuť do podzemných orgánov a prežiť i extrémy počasia.

Najväčší počet cibuľovín má svoju domovinu v oblastiach, kde sa leto a zima, alebo obdobie daždivého a suchého počasia pravidelne striedajú. V Európe jednou z takých oblastí prirodzeného výskytu cibuľovín je predovšetkým Stredomorie s pokračovaním cez Turecko až do Iránu, Afganistanu a južných častí ZSSR.

  Tulipa kaufmanniana

Foto: Mária Hlístová

 pokračovanie Ľubomír Ďurica: Ako ma cibuľoviny "dostali" II.